Život Prešova
online
online
Naši bývalí prezidenti: Edvard Beneš (1935 - 1938; 1945 - 1948)
22.03.2009 Celý región
Český a československý politik a diplomat, druhý československý prezident, dr. Edvard Beneš sa narodil 28. mája 1884 v Kožlanoch na Rakovnícku a zomrel 3. septembra 1948 v Sezimovom Ústí.Vo funkcii prezidenta ČSR pôsobil v rokoch 1935-1938 a potom po druhej svetovej vojne do roku 1948. Medzitým bol prezidentom v exile.
Politická a diplomatická činnosť Edvarda Beneša je veľmi široká.
Od vzniku ČSR (1918) bol ministrom zahraničných vecí a v rokoch 1919-1926 a 1929-1935 poslancom Národného zhromaždenia, v rokoch 1921-1922 bol premiérom československej vlády.
Bol jedným z vodcov odboja za vznik ČSR počas prvej svetovej vojny, predstaviteľom odboja za obnovenie ČSR počas druhej svetovej vojny, národným socialistom, ideológom čechoslovakizmu a po druhej svetovej vojne autorom Benešových dekrétov.
Počas prvej svetovej vojny sa zapojil do organizovania vnútorného odboja, Maffie proti habsburskej monarchii. Zabezpečoval spojenie medzi Prahou a Tomášom Garrigue Masarykom v zahraničí.
V roku 1915 odišiel do zahraničia, v Paríži sa podieľal na organizovaní jednotlivých zložiek zahraničnej emigrácie, propagoval československý politický program. V roku 1916 spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom a Tomášom Garrigue Masarykom vytvorili v Paríži Česko-slovenskú národnú radu.
Po abdikácii prezidenta Tomáša Garigue Masaryka zvolili 18. decembra 1935 Edvarda Beneša za prezidenta ČSR. Ako podpredseda Československej strany národno-socialistickej výrazne ovplyvňoval jej politiku. Pomáhal zakladať Spoločnosť národov, bol jej podpredsedom a presadzoval politiku kolektívnej bezpečnosti a vytvoril obranný systém Malej dohody uzavretím zmlúv s Francúzskom (1924), Juhosláviou a Rumunskom (1920-1922). V politike sa orientoval najmä na povojnové Francúzsko.
Po prijatí Mníchovského diktátu v roku 1938 Beneš v októbri toho istého roku abdikoval na funkciu prezidenta republiky a odišiel najprv do Anglicka, neskôr do USA, kde prednášal na univerzite v Chicagu. Po návrate do Londýna vytvoril tzv. exilovú štátnu reprezentáciu a prevzal funkciu československého prezidenta.
Po okupácii Československa a vyhlásení Slovenského štátu v marci 1939 prehlásil Mníchovský diktát za neplatný a poslal protest proti okupácii Čiech a Moravy vládam hlavných európskych mocností i USA.
V decembri 1943 uzavrel spojeneckú zmluvu so ZSSR. Po vojne prišiel 16. mája do Prahy, kde ho 28. októbra 1945 potvrdili vo funkcii prezidenta ČSR a 19. júna 1946 do tejto funkcie znovu zvolili.
Vo februári 1948 prijal demisie ministrov demokratických strán a zostavením novej vlády poveril komunistov na čele s Klamentom Gottwaldom. V máji odmietol podpísať novú československú ústavu a 7. júna 1948 na svoju funkciu abdikoval.
Politická a diplomatická činnosť Edvarda Beneša je veľmi široká.
Od vzniku ČSR (1918) bol ministrom zahraničných vecí a v rokoch 1919-1926 a 1929-1935 poslancom Národného zhromaždenia, v rokoch 1921-1922 bol premiérom československej vlády.
Bol jedným z vodcov odboja za vznik ČSR počas prvej svetovej vojny, predstaviteľom odboja za obnovenie ČSR počas druhej svetovej vojny, národným socialistom, ideológom čechoslovakizmu a po druhej svetovej vojne autorom Benešových dekrétov.
Počas prvej svetovej vojny sa zapojil do organizovania vnútorného odboja, Maffie proti habsburskej monarchii. Zabezpečoval spojenie medzi Prahou a Tomášom Garrigue Masarykom v zahraničí.
V roku 1915 odišiel do zahraničia, v Paríži sa podieľal na organizovaní jednotlivých zložiek zahraničnej emigrácie, propagoval československý politický program. V roku 1916 spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom a Tomášom Garrigue Masarykom vytvorili v Paríži Česko-slovenskú národnú radu.
Po abdikácii prezidenta Tomáša Garigue Masaryka zvolili 18. decembra 1935 Edvarda Beneša za prezidenta ČSR. Ako podpredseda Československej strany národno-socialistickej výrazne ovplyvňoval jej politiku. Pomáhal zakladať Spoločnosť národov, bol jej podpredsedom a presadzoval politiku kolektívnej bezpečnosti a vytvoril obranný systém Malej dohody uzavretím zmlúv s Francúzskom (1924), Juhosláviou a Rumunskom (1920-1922). V politike sa orientoval najmä na povojnové Francúzsko.
Po prijatí Mníchovského diktátu v roku 1938 Beneš v októbri toho istého roku abdikoval na funkciu prezidenta republiky a odišiel najprv do Anglicka, neskôr do USA, kde prednášal na univerzite v Chicagu. Po návrate do Londýna vytvoril tzv. exilovú štátnu reprezentáciu a prevzal funkciu československého prezidenta.
Po okupácii Československa a vyhlásení Slovenského štátu v marci 1939 prehlásil Mníchovský diktát za neplatný a poslal protest proti okupácii Čiech a Moravy vládam hlavných európskych mocností i USA.
V decembri 1943 uzavrel spojeneckú zmluvu so ZSSR. Po vojne prišiel 16. mája do Prahy, kde ho 28. októbra 1945 potvrdili vo funkcii prezidenta ČSR a 19. júna 1946 do tejto funkcie znovu zvolili.
Vo februári 1948 prijal demisie ministrov demokratických strán a zostavením novej vlády poveril komunistov na čele s Klamentom Gottwaldom. V máji odmietol podpísať novú československú ústavu a 7. júna 1948 na svoju funkciu abdikoval.
0
www.ZIVOTPO.sk
